Východný Island

Autor: Lucie Meisnerová | 18.2.2014 o 22:36 | (upravené 19.2.2014 o 8:25) Karma článku: 7,79 | Prečítané:  1060x

Z tvrdého spánku ma vytrhol výkrik so silným talianským akcentom: “Aurora! Aurora!” Uvedomím si, že som v Eskifjörður a vyprostím sa zo spacáku. Sme tu druhý týždeň. Poľujeme na polárnu žiaru vo východnej časti Islandu, rozdelili sme si služby, ale zatiaľ sa nám neukázala. Bol to znovu planý poplach. Mraky úplne zakryli oblohu. Vonku bol iba silný vietor.

Bývame v starej škole, v rybárskom meste, s vyše tisíckou obyvateľov. Pretože v škole nie sú sprchy, chodievame každý deň na plaváreň. Cesta trvá okolo 20 minút, ale odmenou je 25 m bazén pod šírym nebom, obklopený nádhernými horami. Nechávame sa rozmaznávať aj saunou a dvomi horúcimi bazénikmi.

Pri pobreží vedie chodník. Doviedol nás až ku krištálovej bani. Pri ceste boli rozsypané krištály, ako v rozprávke. V ten deň sme prešli 18 km, s “prechádzkou” na plaváreň to bolo viac než 20 km. Už som poriadne cítila malíčky na nohách.

Večer sme mali národný fínsko - slovenský program. Varili sme pre sedemnásť ľudí fínsku rybaciu polievku, slovenské zemiaky s jogurtovým dipom a bábovku vyliatu na plech. Dlho som si lámala hlavu, ako predstaviť Slovensko. Kórejci mali Gangnam Style, Taliani pizzu, Fíni saunu, Rusi Olympiádu, Taiwan Čínu, Japonci kimono, Nemci pivo. Skúste na niečo prísť v takejto konkurencii… Išla som cestou mladej neprebádanej krajiny s nádhernou prírodou a pustila som im pesničku z "Tanca medzi črepinami”.

V susednej dedine Briti natáčajú historický seriál z nórskeho prostredia. Ak sa im podarí uspieť, je to projekt na 7 rokov. Všetkých 2 000 ľudí, čo tu býva, tým žije. Veľa z nich pracuje ako kompars. Ani sa nemusia veľmi maskovať. Nosia sa tu dlhé vlasy a dlhé brady. Ich láska k svojej histórii, jemne balansuje na hrane nacionalizmu. Podľa legendy muž, ktorý zomrie v bitke, pôjde do Valhaly, kde sa cez noc pije a oslavuje víťazstvo a cez deň bojuje. Kto zomrie v posteli pôjde do pekla, tam ho budú smažiť, alebo majú nejakú ešte horšiu verziu, čo som už zabudla. Majú tu veľkú tradíciu v najsilnejšom mužovi sveta, zopár Islanďanov získalo ten titul a ostatní usilovne trénujú.

Žije tu veľké množstvo Poliakov, za kopcom je hlinikáreň, kde dobre zarobia a nemajú to tu za čo minúť. Okrem alkoholu. Pivo stojí 900 Korún teda 5,6 eura. Absolútna väčšina ľudí je tu ohromne spokojná a nemenili by za iné miesto. Vláda je k nim veľmi ústretová. Napríklad vyšle svoju rybársku loď hľadať ryby a tá ich zavolá, keď nájde ryby, aby si zbytočne nemíňali naftu.

Nová škola je kúsok od starej. Mali sme v nej prezentáciu pre deti. V modernej DVD miestnosti s plátnom a reproduktormi Bose. Miestnosť susedí s kuchyňou, kde sa deti raz do týždňa učia variť. Sú v nej tri pracovné pulty so šporákmi, umývačka riadu a práčka. Deti pri varení nosia zástery, ktoré ušila pani učiteľka zo záclon. Strecha nad halou je presklená. Na stenách sú farebné plátna, ktoré maľovali deti. Zaujala nás sada papierových dievčatiek s prilepeným bruškom. Keď sme ho odklopili, uvideli sme bábätko. Potom sme si všimli, že nad bábikami sú pracovné listy, s mamičkiným vajíčkom z farebného papiera a spermie z rôznofarebnej vlny.

Polárnu žiaru sme tu nechytili. Ale niekto tam hore nám to vynahradil. Po nádhernej prechádzke v prírodnej rezervácii sme sa vracali plní dojmov popri zátoke. Vtom som začula nádych do vody. Pozrela som sa na sčerenú hladinu. A zrazu o kúsok ďalej vyplávala veľryba! Šťastie.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?