Veľryba zabijak

Autor: Lucie Meisnerová | 3.4.2014 o 23:44 | (upravené 4.4.2014 o 0:26) Karma článku: 7,05 | Prečítané:  893x

Ako som išla na výlet do rozprávky s islandským menom Snafellsnes. V piatok ráno mi zvoní budík. Vonku výnimočne svieti slnko. Rýchlo si obliekam outdoorové oblečenie. Chvíľku zaváham pri teplom svetri. V izbe sa nekúri a napriek tomu je dosť teplo. Skontrolujem baterku vo fotoaparáte, zoberiem si do ruky sveter, rukavice a čiapku a utekám do auta. Stihla som aj rýchle raňajky. Na cestu máme sendviče so šunkou a syrom, banány a sladké keksíky. Po niekoľkých exkurziách ich už nemôžem ani vidieť. Radšej sa spolieham na jedlo z čerpacej stanice.

Vyrážame na výlet do Snafellsnes. Teším sa na to už niekoľko mesiacov. Má to byť miniatúra Islandu. Uvidíme sopky, ľadovec i horúce pramene. Slniečko svieti, mám aj slnečné okuliare. Dám si ich dole, keď vchádzame do tunela pod Hvalfjör?ur. Má 6 kilometrov a vedie pod Zálivom veľrýb. Je to jediné miesto, kde sa na Islande platí mýto. Aj to sa prestane platiť v roku 2018. Súkromný investor si stanovil 20 rokov na splatenie investície. Ušetríme tak 45 kilometrov dlhú cestu vedúcu okolo zálivu. Je v ňom stále pracujúca továreň na spracovanie veľrýb. Neuvidíme ani bývalú britskú a americkú vojenskú základňu. Zato ušetríme hodinu cesty.

Na druhom konci tunela už okuliare nepotrebujem. Začalo snežiť a obloha sa zatiahla. Na Islande sa hovorí: “Ak sa Ti nepáči počasie, počkaj päť minút.” Bohužiaľ to niekedy platí aj opačne.


Naša prvá zastávka je Ytri-Tunga. Je to pláž pri opustenej farme. Okrem nádherného Atlantického oceánu sa tu dajú pozorovať kolónie tuleňov. Dnes tulene chýbajú. Pri návrate k minibusu vidím jedného z veľkej diaľky, ale už nastal čas odchodu, tak poslušne nasadám.

3klady.jpg

Blížime sa k obrovskej vyhasnutej sopke pokrytej ľadovcom. Volá sa Snaefellsjökull. Presne do nej zostúpil Otto Lidenbrock, hrdina verneovky Cesta do stredu zeme. Vystúpime v prístave dedinky Arnarstapi. V prístave sú skalné veže. Mám pocit, že každú chvíľu pripláva loď s pirátmi. Z vyhliadky obdivujeme čierne skaly posiate čajkami a ich bielymi exkrementami. Sú veľmi hlučné. Užívam si ich škriekanie a údery obrovských vĺn. Popri pobreží vedie chodníček. Foťáky cvakajú o život. Neviem, či mám fotiť oceán, sopku a malebné domčeky alebo si iba vychutnávať prechádzku. Niektoré obrovské skaly vyzerajú ako morské príšery. V závere sa na ne pozerám cez obrovskú skalnú bránu. Chápem, prečo je Island taká obľúbená lokácia pre fantasy filmy.

5cajka.jpg

6skaly.jpg

7skala.jpg

8sopka.jpg

91.jpg

92.jpg

93.jpg

94.jpg

95.jpg

Po ceste máme ešte niekoľko nádherných zastávok. Posledné občerstvenie je v Grundafjordur. Dávame si kávu a skvelé hranolčeky. Všetci sú šťastní a unavení. Tešíme sa, ako si v aute pospíme cestou späť. Nasadáme a náš šofér mi hovorí, že pôjdeme okolo zálivu, kde bývajú veľryby. Pozorovanie veľrýb je na Islande veľmi rozšírená atrakcia pre turistov. Ak si kúpia lístok a nič nevidia, dostanú náhradný lístok. Väčšina z nich je tu nakrátko a tak ho nevyužijú. Nemyslím si teda, že budeme mať šťastie. Okrem toho zážitkov už dnes bolo dosť. Pred mostom stoja autá s blikačkami. Moji kolegovia začnú kričať: “Run, run!” Vybiehame za minibusu, niekto bez bundy, ja bez fotoaparátu. Niekto mi ho našťastie podá a utekáme. Pred nami je skupina veľrýb. Skáču vo vode. Proste sa predvádzajú. My stojíme na moste a vykrikujeme od šťastia. Všetci fotia. Zrazu sa priblížia a my stojíme rovno nad párom s mláďaťom. Sú čierne s bielymi škvrnami a na chrbte majú žraločiu plutvu. Niekoľko minút nám pózujú v prúde vody priamo pod nami. Zaplním celú kartu vo fotoaparáte. Konečne sa môžem slobodne pozerať. Veľryby podplávajú most a smerujú na more. Stále vyskakujú z vody. Nám začína dochádzať, čo sme zažili. Mám chuť niekoho silno objať. Nikoho vhodného nevidím. Tak vyberám telefón a volám mojej dcére. Celá nadšená jej hovorím o mojom zážitku, ale veľmi ju to nezaujme.

96.jpg

97.jpg

98.jpg

981.jpg

982.jpg

983.jpg

984.jpg

985.jpg

Neskôr si pozerám aký druh veľryby sme to vlastne videli. Kosatka sa v angličtine volá Orca. Snažia sa to uprednostniť pred starším Killer whale - Veľryba zabijak.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?