Zraniteľnosť, pokora a krehkosť ako politická ideológia

Autor: Lucie Meisnerová | 30.5.2014 o 6:47 | (upravené 4.1.2015 o 11:14) Karma článku: 3,97 | Prečítané:  651x

Prvý krát som išla voliť s otcom v roku 1990. Pre neho to boli tiež prvé voľby. Prvé slobodné voľby. Aj keď to znie hlúpo, ísť k voľbám odvtedy pokladám za svoju občiansku povinnosť. Pri ostatných voľbách do Európskeho parlamentu som sa ťažko rozhodovala. Voľbu priniesol až EUvox, ktorý mi kládol otázky z kultúrno- spoločenskej oblasti, ekonomiky a vzťahu k EU a prekrýval výsledky s programom a ideológiou strán.

Po voľbách som si prečítala článok so starostom Reykjavíku Jónom Gnarrom. Tento komik sa do úradu dostal cez satirický projekt “ Najlepšej strany”. V predvolebnom klipe sľubovali uteráky zadarmo v mestských kúpeľoch, Disneyland, parlament bez drôg do roku 2020 a neskrývanú korupciu. Zároveň uistili voličov, že po voľbách strana poruší všetky svoje predvolebné sľuby.

 

Teraz končí v úrade a nekandiduje v ďalších voľbách. Pretože “Najlepšia strana” je strana prekvapení. Mnoho jej členov sú abstinujúci alkoholici. Filozofia strany je vybudovaná na dvanástich krokoch. Ich ideológiou je priznanie vlastnej bezmocnosti nad demokraciou a potreba pomoci od vyššej mocnosti zmeniť to. Na tomto odovzdaní v tejto pokore leží skrytá sila na ktorej môžu stavať. Pripomína Vám to niečo? Áno, sú to duchovné zásady anonymných alkoholikov. 

Gnárr rozhodne nie je politik s jasnou myšlienkou ako riadiť mesto. Myšlienky považuje za nebezpečné. Pretože sa dajú ľahko prekrútiť alebo zneužiť. “Najlepšia strana” nemá ideológiu iba bezmocnosť a impotenciu. A vôľu spolupracovať a hľadať pomoc. Zraniteľnosť, pokora a krehkosť, hlásia sa znovu k AA. Uvedomujú si, že nemajú všetky riešenia.

Okrem taoismu sa Gnárr hlási a k anarchismu, ktorý podľa neho reprezentuje rovnakú myšlienku. Každý jednotlivec má právo žiť svoj život ako chce pokiaľ neobmedzuje druhých. 

Gnár bol kritizovaný za to, že dáva poradcom priveľký priestor. Na to odpovedá: “Myšlienka, že by starosta mal priložiť ruku k dielu pri všetkom, podporovať obľúbené projekty a ROBIŤ VECI je prejavom maskulínnej mentality, ktorá pridlho prevládala v islandskej politike. Podľa nej skutočný muž kráča iba vopred, riešiac každý problém zvieracou silou, nikdy si nepripustiac, že nerozumie alebo potrebuje pomoc.”

Za najdôležitejší úspech svojho volebného obdobia nepovažuje konkrétne výsledky v podobe teplárne a kilometrov cyklciest ale osobnú kampaň za mier a ľudské práva. Má silnú empatiu pre menšiny. Spôsobila ju spomienka na jeho detstvo. Bol považovaný za mentálne retardovaného. Mal veľké problémy s učením. Názvy mesiacov sa naučil až v šestnáctich. 

Do budúcnosti želá mestu  v politike viacej mladých žien s dobrým vkusom. Ja by som si želala viacej politikov tohoto formátu v našich končinách.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?