24 hodín dobrovoľníkom v Novej Bošáci

Autor: Lucie Meisnerová | 25.11.2014 o 15:39 | (upravené 26.11.2014 o 8:03) Karma článku: 4,60 | Prečítané:  1537x

Mladšia sestra Bošáce preslávenej slivovicou je zasadená v chránenej krajinnej oblasti Bielych Karpát na hranici s Moravou. Vraj tu už v 12. storočí žili bosonohí mnísi. Odtiaľ pochádza názov „Bošáca.“ Nad obcou sa týči tretí najvyšší vrch Bielych Karpát – Veľký Lopeník. Podľa legiend je postavený na zlatých stĺpoch.

 Deň začíname o deviatej ráno v osade Grúň pri ovsennej kaši s jabĺčkami, babie leto nám dovolilo kochať sa výhľadom do doliny. Vyhrievame sa na slnku a pozorujeme farby jesene. S náhodnou partiou ľudí sme sa rozhodli venovať víkend Radostnej práci. Nasadáme do Jeepu, ktorý nás odváža do osady Španie. 

  Cestou míňame sad, kde sú na novo vysadené tradičné druhy ovocných stromov. Občianske združenie Pangaea ich tu pestuje v snahe prinavrátiť doline pôvodný charakter. Ak vám robí dobre práca na čerstvom vzduchu, ste tu vítaní. Môžete pomôcť s kosením a hrabaním vzácnych lúk posiatych orchideami, prípravou malých vodných plôch alebo prírodnou konzerváciou ich plodov. V sade sú po celý rok chované ovce, ktoré sa pasú na lúkach, kde lietajú ohrozené druhy motýľov. Nájdete tu aj stavby rôznych drevených konštrukcií, ktoré slúžia ako hmyzie hotely a miesto pre hniezdenie vtákov.

  My len zamávame ovečkám a pokračujeme ďalej. Dnes budeme pracovať u budhistov. Táto dolina je posiata občianskymi združeniami. Ďalšie z nich Wangdenling tu dokončuje meditačnú stavbu Gonpa. Privíta nás mladý správca, sme prví dobrovoľníci, ktorí prišli pomáhať, ale dvere sú otvorené aj pre ďalších. Pri čaji sa rozprávame o tom, ako sa ocitla budhistická stavba na tomto nezvyčajnom mieste, takom priaznivom pre duchovný rozvoj.

  Celé doobedie zbierame zvyšky stavebného dreva v okolí stavby. Práca nám ide od ruky. Stihli sme urobiť dokonca viacej ako bolo na pláne. Iba občas sa zbadáme, ako sa kocháme výhľadom do doliny. Po výbornej polievke prišiel čas na stavbu hmyzieho hotela. 

   Deň rýchlo uteká a my sadáme do auta, aby sme ešte stihli západ slnka z južnej strany chalupy, v ktorej tento víkend bývame. Cez osadu Grúň vedie značka na Veľký Lopeník, 911 m. Na vrchole stojí 22 m vysoká rozhľadňa, postavená podľa návrhu zlínského architekta M.A. Svatopluka Sládečka. Otvorená od roku 2005. Nachádza sa tu aj pamätník a spoločný hrob 22 vojakov Červenej armády, padlých koncom 2. svetovej vojny pri ťažkých bojoch v okolí. 

  Dnes už sme príliš unavení, ale východ slnka z rozhľadne tiež nie je na zahodenie. A skutočne ráno sa po šiestej hodine stretávame pred chalupou a stúpame po značke. Rozvidnieva sa a postupne sa viem vyhýbať aj konárikom, šľahajúcim do tváre. Po štyridsiatich minútach stúpania tichým lesom sme na mieste, presne na východ slnka o 7.05 h. Radujeme sa z výstupu. Radosť nám nepokazí ani hmla, ktorá zahalila rozhľadňu. Vietor nakoniec hmlu i oblaky aspoň trochu odfúkne a slnko predsa len vidíme. Po ceste dolu si vychutnávame svitanie. Náš intenzívny pobyt končí ako inak ovsennou kašou s medom a jabĺčkami.

Na dobrovoľníckej akcii sa zúčastnili ľudia od 19 do 55 rokov. Odniesli sme si radostný :) pocit nielen z dobre vykonanej práce. Preto tento víkend pokračujeme akciou Žurnalizmus a fotografia.

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?