Čo by mal turista vidieť v Lisabone

Autor: Lucie Meisnerová | 2.12.2015 o 7:29 | Karma článku: 10,85 | Prečítané:  4349x

Kedykoľvek z nejakého miesta odchádzame, zanechávame tam po sebe kus vlastného ja. Zostávame na tom mieste, napriek tomu, že sme odtiaľ odišli. Určité časti vlastného ja znovu nájdeme tak, že sa tam vrátime. Nočný vlak do Lisabonu

Z kopcov na ktorých leží mesto, sú nádherné vyhliadky na ohromné množstvo nepravidelných a rôznofarebných budov, ktoré tvoria Lisabon. Vychutnali sme si ich počas víkendového zájazdu.

Už z lietadla vidíme, že od Atlantického oceánu stráži ústie rieky Tejo malá pevnosť Bugio. Po ľavej strane je skvostná ukážka vojenskej architektúry zo 16. storočia, pevnosť Belém v romanticko – goticko – maurskom štýle.

V Beléme sme navštívili múzeum kočov, dali si typický pudingový koláčik a silné preso za 1,8 € a vošli sme do Jardim Botânico Tropical. Nádhernú záhradu postupne pohlcuje tropická vegetácia. Skleníkmi bez sklenených výplní prerastajú kaktusy a sukulenty. Sem tam vidíme ošarpané sochy Afričanov a vyrušili sme veľkú rodinu pávov.

Čaká nás Mosteiro dos Jeronymos, kláštor sv. Hieronyma. Majstrovské dielo vytesané do kameňa, je právom považované za najvýznamnejší monument Lisabonu. 

Rieka Tejo sa zúži a po chvíli opäť rozšíri a utvára jeden z najväčších prirodzených prístavísk v Európe. Po celej trase do centra mesta vedie po súši trať historickej električky. Cestujeme späť v čase. Nasadáme do električky č. 15 a vezieme sa do sedem kilmetrov vzdialeného centra mesta. Po ceste si pozrieme v Museu de Arte Antiga ako mesto vyzeralo v 18. storočí. 

Panovníci pri oficiálnych návštevách kedysi pristávali priamo na Palácovom námestí, dnes Praça do Commercio. Je to jedno z najväčších námestí na svete, prezývané aj námestie u čierneho koňa. Z troch strán je lemované rovnakými budovami. Južnú stranu tvorí rieka. Z nej prišlo v roku 1755 veľké nešťastie. Po zemetrasení, ktoré zničilo túto časť mesta aj s obyvateľmi, ho ešte zaliala obrovská vlna. Za vlády kráľa Josého I., mesto do súčasnej veľkorysej podoby obnovil Markýz de Pombal.

Na severnej strane námestia je veľká brána, ktorou sa vchádza do obchodného centra mesta, tvoreného troma širokými ulicami. Na hornom konci ľavej ulice je výťah Santa Justa Elevator, vždy plný turistov. Zostrojil ho francúzsky inžinier Raoul Mesnier. Výťah nás vyvezie na Largo do Carmo, kde sú ruiny kostola a archeologické múzeum. Predtým si vychutnáme nádhernú vyhliadku na mesto, Hrad sv. Juraja a rieku Tejo.

Zídeme na Praça D. Pedro IV, nazývané Rossio. Je to hlavný dopravný uzol Lisabonu. Námestiu dominuje Theatro Nacional Almeida Garrett. Nás ale zaujme malý obchodík po jeho pravej strane. Predávajú tu tradičný likér Ginjinha. Je veľmi obľúbený pre sladkú chuť a nízku cenu. 

S námestím susedí Praça da Figueira, hlavné mestské trhovisko. Ochladilo sa pod dvadsať stupňov Celzia, tak tu postavili veľký nevzľadný biely plastový stan. Počas celého pobytu sa stáva našim útočiskom. Každý večer pred nástupom na autobus, ktorý nás uchodených odvezie do staručkého hotela, si dáme varené portské, pečené klobásky a šunku. 

Odvezieme električkou č. 28 na Senhora do Monte, jeden zo siedmych kopcov na ktorých leží mesto. Je odtiaľto najkrajšia vyhliadka na mesto, či už vo dne, pre západe slnka alebo v noci. Z druhej strany kopca je najstaršia a najmalebnejšia rybárska štvrť Alfama. Medzi šnúrami na prádlo sa tu zastavil čas. Fernando Pessoa hovorí vo svojom sprievodcovi Lisabonom z roku 1925: "Turista by sem rozhodne mal zavítať, lebo tu zistí, ako vyzeral Lisabon v minulosti. Minulosť tu oživuje architektúra, úzke uličky, schodiská, drevené balkóny, ale aj vlastné zvyky obyvateľov, ktorí tu žijú život plný hluku, rozhovorov, piesní, chudoby a špiny." 

Po ceste z Alfamy sa zastavíme v špicatom dome Casa dos Bicos zo šestnásteho storočia. O kúsok ďalej nakúpime typický portugalský suvenír – sardinky v konzervách. Električka nás odvezie aj k Lisabonskej katedrále Sé Patriarcal. Prastarý chrám vznikol ešte pred maurskou nadvládou, jeho podoba sa výrazne menila. Viaceré zemetrasenia ho poškodili, ale dnes je zrekonštruovaný. Bol svedkom niekoľkých dejinných udalostí. Napríklad počas povstania v roku 1383, bol biskup Dom Martinho Annes zvrhnutý z jednej z veží.

Dominanta mesta je Castelo de São Jorge. Z jeho nádvoria je opäť nádherný výhľad na mesto a na rieky. V najvyššej veži starej pevnosti sa nachádza Camera Obscura. Veľmi prísna zriadeňkyňa múzea obsluhuje periskop, ktorý sa skladá z dvoch šošoviek a zrkadla a premieta obraz súčasného mesta v reálnom čase na posuvné plátno. V tmavej komôrke hradu vidíme ako vonku po Moste 25. apríla jazdia autá. 

Trajektom z Cais do Sodré sa prevezieme k známemu monumentu Lisabonu - Cristo Rei. Objíma mesto od roku 1966. Po jazde výťahom si vychutnáme výhľad na súmrak nad mestom od nôh sochy. Na spiatočnej ceste trajektom sa lúčime s Lisabonom po západe slnka.

Za štyri dni sme okrem jazdy autobusom, metrom, trajektom a drevenou električkou po meste prešli 65 517 krokov a bolo nám málo.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?