Cestujem strojom času na Rejvíz

Autor: Lucie Meisnerová | 3.1.2016 o 22:02 | Karma článku: 4,99 | Prečítané:  767x

S rodičmi sme jazdievali žltou Ladou na výlety. Otec zvykol mať pootvorený trojuholník predného okienka na odklepávanie cigarety. Koženkové sedadlá sa v lete rozpálili a keď som mala krátke nohavice spojili sa s pokožkou v jedno.

Mama sedela vpredu vo vlastnoručne ušitej károvanej bunde, ktorej patenty obštrikovala podľa návodu v Burde. My s bratom na zadnom sedadle sme ešte nepoznali pásy. Naše súrodenecké hry vždy skončili urputnou bitkou o to, kto sa rozťahuje na koho polovici.

Osemdesiate roky sa mi vynorili, keď som navštívila Noskárnu na Rejvíze. Vo výčape sa zastavil čas. Denné menu ponúka šošovicový prívarok so špekáčkou. Jedálny lístok určite neobmenil jedlá dobrých tridsať rokov. Na výber je sviečková alebo výborné borůvkové knedlíky. Po ôsmej hodine večer už je len vyprážaný syr alebo topinka. Fajčenie vo výčape je povolené. Ak nechcete fajčiť, môžete sa usadiť vedľa v jedálni. Vedú do nej stále otvorené dvojkrídlové dvere. Pri jedle teda môžete sledovať, ako fajčiari jedia, popíjajú kávičku alebo pivo a vískajú pritom malé deti na kolenách. V českom rozhlase stále kraľujú popové hity osemdesiatych rokov, takže návrat v čase je dokonalý.

Penzion Rejvíz, alebo Noskárna je malebná drevená chata na severnej Morave v Jeseníkoch. Pred vchodom tróni stolička. Odkaz na vyše sto ročnú tradíciu, ktorú začali bývalí majitelia Braunerovci. Na operadlá stoličiek vyrezávali za úplatu tváre štamgastov. Tradícia pokračuje, takže na operadlách už nie sú len tváre so šatkami a klobúkmi, ale aj bejzbolové čapice a dlhé blond vlasy.

V Rejvíze sú veľké možnosti “vyžití” ako sa píše na jednej z webstránok. Na Nový rok začalo jemne snežiť a my sme si urobili krásnu prechádzku lesom k Velkému mechovému jezírku. Viedla po drevenom chodníčku cez rašelinisko. Jazierko zapadlo snehom, ale aj tak najkrajšie bolo, keď sme si uzimení po prechádzke sadli do tepla reštaurácie, objednávali množstvo jedla a pozorovali, ako za oknom sneží.

Vybrali sme sa aj o kúsok ďalej. Pri obci Lipová - Lázně je parkovisko, na okraji ktorého stoja pekné drevené figúrky. Na nápise pri nich je prísľub vypustenia pneumatík, pre všetkých parkujúcich. Zariskovali sme a vybrali sme sa oproti zástupom ľudí, ktorí si tiež na Silvestra zašli do Lesného baru. Po pár stovkách metrov sme prišli k sústave korýtok a prístreškov, kde si ľudia opekali špekáčky, jedli šamrole a pili energetické nápoje. Za všetko dávali peniaze do kasičky pod vianočným stromčekom. Na stene bol výstrižok z poľskej tlače. “Polski pisarz i czechofil Mariusz Szczygieł już telefonował do czeskiego leśnika inżyniera Pavliczka. Wypytał go dokładnie o leśny bar w górach za Jesenikiem. Zanim przeczytacie o tym w najnowszej książce Szczygła, wybierzcie się sami na piwo do czeskiego eksperymentu.”

Koberštejn (Lucie Meisnerová)
Istota v hoteli Franz - na raňajky je tu vždy šunka, syr a praženica. (Lucie Meisnerová)
Panoramata (Lucie Meisnerová)
Horní bar (Lucie Meisnerová)
Indiánsky tábor (Lucie Meisnerová)

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?