Bežný Islanďan rád podvedie Nemca

Autor: Lucie Meisnerová | 15.7.2016 o 22:15 | Karma článku: 4,48 | Prečítané:  959x

Obchodník Göris Peerse sa v rokoch 1554 až 1586 opätovne plavil na Island. Svoje pestré zážitky opísal vo veršoch. Lenže vzdelaní Islanďania si báseň obchodníka prečítali.

Keď hanzovní obchodníci písali o Afričanoch, či Aziatoch, zostali informácie doma. Odpoveď Islanďana Arngrímura Jónssona preto nebola prívetivá.

Na začiatku Göris básnil o geografii. Páčilo sa mu, že štyristo míľ vzdialený ostrov je skvelý kvôli chladu, dažďu a snehu, ale najmä kvôli vysokým horám. Opísal aj sopku Heklu v ktorej útrobách sa vraj nachádzalo peklo. Chŕlila plamene a jedovatý dym a zničila všetko navôkol. Jej jasný plameň roztopil aj skaly. 

    Pochvaľoval si aj horúce pramene v horách, našiel zopár, v ktorých sa dalo okúpať bez obarenia. Vyzdvihol skvelú rybačku i vlnené oblečenie z hustej kožušiny tučných oviec. Jazerá, rieky a vodopády nevedel zrátať. V celej krajine ale nevidel viacej ako jeden most.

    Infraštruktúra dnes na Islande nie je veľmi rovnomerne rozložená a nebolo tomu inak ani vtedy. Göris Peerse napísal, že kto chce cestovať musí rátať s hladom, smädom a chladom. Prípadne smrťou. Orientácia bola možná iba podľa vysokých hôr. Nenašiel vysokú ani divoké zvieratá. Iba zatúlané kone a biele, sivé a ryšavé polárne líšky. Z Grónska na ostrov občas driftovali na hrubých kryhách ľadové medvede. Okolo ostrova plávali obrovské veľryby. Nikto sa kvôli nim neodvážil na more. Žralok Hakárl mal také veľké čeľusti, že by v nich mohol plachtiť človek. 

    Opísal aj ťažbu síry, ktorú z vysokých hôr nosili kone. Neboli tu žiadne cesty a mnohé pri namáhavej práci zomierali. Okrem ťažných koní tu boli aj vzácne ťažné psy.

    O vtákoch nemohol napísať nič iné ako, že havrany na Islande sú väčšie ako v akejkoľvek inej krajine. Obzvlášť ťažké pre nemeckého cestovateľa musela byť neprítomnosť piva a chleba. Napísal tiež o raži, pšenici a jačmeni. Ani tie na Islande nerastú. Jablká, lesné plody, hrášok, fazuľa, ľan a mak ani tie tam nerástli. Nerástlo tam nič, čo človek pestuje a sadí. Nebola tu žatva okrem trávy. 

    Drebo bolo veľmi drahé, lebo na ostrove nič okrem brezy nerástlo. Do ohňa miestni prikladali mačinu, morskú trávu, hnoj a rybacie kosti. 

    Opísal aj Islanďanov: Môžu sa vzdať jedného - dvoch detí bez následkov, ale zároveň sú to svätí ľudia, ktorí čítajú Dávidove žalmy v latinčine. Ľudia sú tu malí aj veľkí. Aj bežní ľudia chodia veľmi vyberane oblečení. Prostitúcia a cudzoložstvo je bežná, dokonca viacej ako v iných miestach. Bežný Islanďan nepovažuje za hriech ak podvedie Nemca a nemyslí si, že je to zle. 

    Je tu mnoho silákov. Unesú na chrbte aj tonu železa. Ak chcú môžu zdvihúť sud piva a vyliať ho do seba, tak ako farmári pijú z pollitra. 

    Rodení Islanďania nemajú problém s vlasmi v masle a občas sa tam nájdu aj vši. Sú to všivaví ľudia. Veľa jedia pokazenú rybu nesolenú s veľkým množstvom masla s vlasmi. Skyr, tvaroh, ovsený chlieb a čierny puding (krvavnička) sa podávajú iba pánom. Jedia všetko bez soli a bez chleba a myslia si, že jedlo je dobré. Jedia aj ovcu alebo barana, napriek tomu, že boli dlhšie mŕtve. Také pokrmy radi prehĺtajú. Ryby sušia vo vetre na slnku. Získavajú ich z mora s ohrozením života. 

    Ak dovezú pivo loďou, ľudia ho nadšene pijú, pokým sa neminie. Nedopustia, aby to trvalo dlhšie ako osem dní. Boja sa, že by skyslo. Nikdo sa od stola nezdvihne, ani ak sa potrebuje vymočiť. Gazdiná mu donesie nočník. Vôbec sa necítia zahanbení. To je krajový zvyk. Nikdy pri sebe nenosia peniaze. Bez hanby jedia a pijú aj keď nemajú na zaplatenie. Sedia a zavýjajú ako medvede a psy a keď sa pivo minie utrú si ústa. Hostia sa rozídu do svojich domovov a hostiteľ zostane so svojimi všami. 

    Domy majú zasadené v zemi a nedokážu sa ubrániť všiam. Do postele chodia skoro a vstávajú neskoro. Spia desiati alebo viacerí v jednej posteli. Muži aj ženy spolu. V zime, keď sa zobudia, nemôžu sa dostať z domu kvôli snehu. Ak predsa len vyjdú uvidia len vysoké hory zapadnuté snehom. Je to ich zábava a šťastie. Ľahnú si naspäť. Ich sluhovia alebo deti im musia do postele doniesť jedlo a nápoje. Tak sa prejedia, že iba hrajú šachy, ktoré majú často v posteli. Iba sluhovia musia výjsť von a hľadať pokazené ryby alebo mŕtve ovce, aby im naplnili taniere.

    Tí, ktorí by si nevedeli zvyknúť na tento spôsob života, by nemali navštevovať Island. Toto je úplná pravda. A ak mi neveríte, cestujte na Island, aby ste si to overili.

Západné pobrežie (LM)
Ostrov je skvelý kvôli chladu, dažďu a snehu. (LM)
Nerástlo tam nič, čo človek pestuje a sadí. (LM)
Ryby sušia vo vetre na slnku. Získavajú ich z mora s ohrozením života. (LM)
(LM)
Koník (LM)
Domy majú zasadené v zemi a nedokážu sa ubrániť všiam. (LM)
Okolo ostrova plávali obrovské veľryby. Nikto sa kvôli nim neodvážil na more. (LM)
Havrany na Islande sú väčšie ako v akejkoľvek inej krajine. (LM)

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?