Až slovenskí colníci vo Vyšnom Nemeckom mi ho pripomenuli.
Napriek tomu, že Užhorod je od Košíc vzdialený necelých 100 km a jedno časové pásmo, cestovný poriadok uvádza čas cesty 4 až 4,5 hodiny. A môže to trvať aj dlhšie. My sme s linkovým autobusom prekročili ukrajinské hranice iba za niečo vyše hodiny. Na slovenskej časti hranice nám dovolili vystúpiť. Uvítali sme to. Bol teplý večer a vzduch v autobuse sme vydýchali. Celá osádka nášho autobusu vyšla von a sledovala ako prebieha kontrola jedného z dvoch autobusov pred nami. Mnohí z nás mali kúpené lístky na večerný vlak z Košíc a šanca, že ho stihnú sa pomaličky rozplývala.
Štíhly mladík si zapálil cigaretu. Vodič ho ihneď upozornil, že je to v tomto priestore zakázané. Ale bolo neskoro, už sa rýchlym krokom blížil muž s bruškom, v slovenskej uniforme a s kôpkou pasov v ruke.“Ešte ste len na hranici a už prekračujete predpisy”, zakričal a vyhrážal sa mladíkovi pokutou. Jeho územčistý kolega v okuliaroch, ktorý nám predtým dovolil vystúpiť, vyzeral zmierlivejšie. Pristúpil k nám, tešila som sa na pozitívne správy. On ale rozhodil rukou a zahlásil: “Som povedal kolo autobusa stojte, kolo autobusa stojte a nie po celom prechode.“ Po chvíli nám prikázali vrátiť sa späť do horúceho autobusu. Trvalo desiatky minút, kým sme boli vyzvaní prejsť colnou kontrolou. Všetku batožinu sme museli vyložiť pred jediného colníka, ktorý prehmatal každý kufor. Skener sa tu nepoužíva, trvalo by to vraj dlho. Autobus bol plný, takže tento proces si znovu odkrojil z nášho času. Ale asi sa to oplatilo. Jeden Ukrajinec viezol dva kartóny cigariet a zaplatil pokutu 50 €. My ostatní sme si pozatvárali prehrabané kufre, zobrali plačúce deti a vrátili sa do autobusu. Vonku už bola tma. Rozdali sme si pasy a konečne vyrazili do Košíc hľadať náhradné ubytovanie, vlaky už odišli. Na hranici sme strávili tri hodiny a 45 minút.
Ak by táto partia colníkov pracovala na letisku, upozornili by na problém hromadiace sa lietadlá. Na východe je čakacia doba uvádzaná ako priebežná viď: Finančná správa.